Mnohé texty o histórii okinavských zbraní a kobudo sú zmesou fikcie a faktu. Väčšina žiakov moderných bojových umení sa učí, že okinavské kobudo sa vyvinulo ako dôsledok toho, že okinavským samurajom boli zabavené zbrane počas dvoch historických etáp. Ale pohľad na tieto udalosti nám ukazuje, že naše súčasne vnímanie koreňom okinavského kobuda, môže byť založené na zlej interpretácii.

Prvýkrát v histórii boli okinavským samurajom skonfiškované zbrane za vlády cisára Shoshina (1477-1526). Zatiaľ, čo je podložené, že cisár Shoshin prikázal provinčným pánom tzv. Aji, aby žili pri jeho hrade v Shuri, mnohí historici už neveria, že úplne odzbrojil vládnuce triedy. Známy kamenný monument Momo Urasoe Ran Kan No Mei, ktorý je spájaný s vrcholmi vlády Shoshina, hovorí o tom ako kráľ zabavuje meče Ajiov a ako znásobil dodávku zbraní do skladov pri svojom hrade Shuri. Ale niektorí okinavskí historici to dnes interpretujú tak, že kráľ Shoshin si vlastne budoval výzbroj na ochranu svojich prístavov a prípravu na možnú inváziu od pirátov (wako) a nie, že zabavoval zbrane okinavským samurajom, alebo bežným ľuďom.

Po invázii Satsuma v roku 1609, boli údajne okinavskí samuraji odzbrojení druhýkrát. Zachovali sa však dokumenty, ktoré tvrdia, že Satsuma zakázal vlastníctvo a predaj strelných zbraní, ale všetci okinavskí samuraji z triedy Pechin a vyššej si mohli ponechať muškety a pištole, ktoré boli vlastníctvom rodiny. Sú ďalšie dôkazy, že v roku 1613 Satsuma vydal pre okinavských samurajov povolenia cestovať s ich osobnými mečmi (tachi a wakizachi) ku kováčom a leštičom v Kagushime v Japonsku za účelom údržby a opravy. Od vydania týchto povolení je logické, že boli aj obmedzenia pre okinavského samuraja, ktorý niesol zbraň na verejnosti, ale sú tiež jasné dôkazy, že takéto zbrane Satsuma nekonfiškoval.

Samuraji z klanu Satsuma

Samuraji z klanu Satsuma

Na základe zlej interpretácie – že okinavskí samuraji boli Satsumom zbavení zbraní, sa mnoho súčasných študentov bojových umení učí, že okinavské kobudo sa vyvinulo, pretože sa okinavčania obrátili k svojim roľníckym nástrojom a použili ich na sebeobranu a cvičenie. Keď si konkrétne pozrieme sai, môžeme vidieť, neuveriteľnosť tohto všeobecného mýtu je značne prehnaná. Sensei Toshihiro Oshiro, hovorí že v rámci vlastného širokého výskumu nikdy nenašiel žiaden dôkaz, čo by podporoval teóriu, že sai sa používal ako poľnohospodársky nástroj, ani mu to nikdy nepovedal žiaden z jeho učiteľov. Je presvedčený, že sai bola vždy zbraňou. Ak je to pravda, kde potom a ako vzniklo sai?

Príbehy o pôvode Sai

Jeden z príbehov hovorí, že sai sa dostalo do histórie súostrovia Ryu Kyu cestou budhizmu, migrujúc z Indie cez Číny na Okinavu. Tvar sai bol pritom vytvorený ako obraz ľudského tela; po mníchoch ktorí ho nosili na svoju obranu. Hoci je málo pravdepodobné, že sa potvrdí hodnovernosť tohto príbehu, zostáva zaujímavou predstavou.

Ďalší modernejší príbeh, ktorí učitelia bojových umení často počúvajú, je, že používanie sai vzniklo u okinavských policajných síl, ktorí ho používali ako svoju osobnú príručnú zbraň, aby kontrolovali davy a zadržiavali zločincov. Tomuto príbehu na hodnovernosti pridáva fakt, že jeden z vedúcich okinavských majstrov sai bol Kanagushiku (Kinjo) Ufuchiku – vysoko vážený policajný kapitán, ktorý žil v rokoch 1841 – 1926.

Ale ak by bola sai policajnou zbraňou, sensei Oshiro verí, že by o tom bol nejaký dôkaz v okinavskej histórii, či už v zachovaných zákonoch, alebo nariadeniach z minulého storočia. Sensei Oshiro nedokázal nájsť počas svojho výskumu žiaden dôkaz, ktorý by tento príbeh dokazoval. Myslí si, že Sai malo širšiu cestu (napredovanie, vývoj) v spoločnosti okinavských bojových umení.

„Kakushi bukki“ používanie skrytých zbraní

Zatiaľ čo Satsuma neskonfiškoval osobné zbrane okinavskej samurajskej triedy, k právam nosiť zbrane na verejnosti, sa sťahovali prísne obmedzenia. Okinavčania sa v narastajúcej miere spoliehali na „kakushi buki“ – na používanie tzv. skrytých zbraní na vlastnú sebeobranu a obranu svojej rodiny a majetku. Sensei Oshiro zastáva názor, že sai bola jedna z prevažujúcich zbraní, ktorá sa na tento účel používala. Okinavský samuraj často nosieval niekedy až tri sai, schované v rukávoch svojho kimona alebo v obi. Ukryté sai boli pritom kratšie, ako moderné sai používané dnes, s priamymi krídlami a nie rozšírenými, aby sa nezachytávali do oblečenia pri nosení. Keď Okinavčania cítili, že sú v nebezpečenstve, alebo pri náhlom útoku, hneď so svojou skrytou zbraňou zaútočili, alebo ju hodili. Keďže hádzanie sai bolo bežnou technikou, Okinavčania zvyčajne nosili viac, než jednu sai.

Mnoho súčasných cvičiteľov bojových umení verí, že vďaka svojej štruktúre a tvaru boli používané na blokovanie bo. Hoci sú tieto tvrdenia technicky predstaviteľné, rozsah a sila vyvinutá dlhšou zbraňou by so sai robila veľmi rizikový obranný nástroj. Sensei Oshiro verí, že sai bola všeobecne používaná na „prvý útok“, alebo prekvapivý pohyb. Krídlovitý tvar sai zvyšuje jej variabilitu a umožňuje širšiu paletu úderových techník. Je tiež dôkaz, že sai bolo širšie integrované do okinavských bojových umení.

Mnohé okinavské knihy o bojových umeniach píšu o tom, že sai bolo používanie na „hojo undo“, alebo tzv. „tréning výdrže“. Hoci je možné, že domáci bojovníci používali tieto ťažké sai na boj, je ďaleko pravdepodobnejšie, že boli cvičebnými nástrojmi používanými na rozvoj sily paží a zápästia. Prínosom tohto typu tréningu bude nielen zlepšenie sai úderov, ale pozitívny vplyv sa prenesie aj do karate a bo výcviku.

Zo sai sa cvičilo na Okinave po mnoho rokov, ale bolo to veľmi individuálne cvičenie. Sai nikdy neboli vyučované ako zvláštny štýl bojového umenia, pretože boli primárne používané na obranu. Každá osoba mala svoje vlastné miesta, kde sai nosila a schovávala a vytvorila si aj vlastné obľúbené techniky. Preto nachádzame, že sai nemá žiadnu doloženú históriu, tradíciu v kultúre okinavských bojových umení, ako má bo alebo karate. „Tradičné“ sai kata, ktoré sa dnes cvičia boli vytvorené relatívne nedávno.

sai jutsu

Hoci sai nemá tak dlhú kata históriu, sensei Oshiro cíti, že kata so sai sú veľmi prínosné pre štúdium súčasného budoka. Začínajúc so základnými technikami dnešní cvičitelia môžu študovať ako sai uchopiť, ako používať rameno pri prevracaní sai a rozvíjať silnejší úder. Súčasní študenti by mali stráviť dlhé hodiny získavaním úderovej rýchlosti a schopnosti, a sensei Oshiro večne pripomína vlastným študentom: „Keď šviháte sai, vždy by ste mali rezať vzduch. Švihajte rýchlo, ale nikdy nenechajte paže, aby sa pohybovali mimo priestoru vášho tela. V podstate by sa mali vždy snažiť pri švihaní dosiahnuť ďalej. V pokročilejších formách by ste sa mali po údere stiahnuť, schovávajúc svoje sai a byť pripravený na ďalší pohyb. Pri kihon pohyboch je pre začiatočníkov vhodné aby hýbali pažami sekvenčne, najprv na jednu stranu a potom na druhú. Ale pri pokročilejších technikách by mali byť pravá aj ľavá sai používané ako tandem, súčasne, plynulo z jedného waza na ďalšie. „Samozrejme“, hovorí sensei Oshiro, „keď dokončíte určitú kombináciu alebo sériu techník, musíte použiť kime.“

úder so sai

úder so sai

V súlade s históriu sai ako „kakushi bukki“ dnešní cvičitelia by sa mali snažiť začať údery tam, kde sú ich ruky bez prílišných pohybov rúk hore alebo dole. Tiež by sa nemali snažiť tine sai oddeliť od predlaktia, keď sa pripravujú na úder, čo by narúšalo pozíciu sai a upozorňovalo by na ich zamýšľaný pohyb protivníka. Práca nôh je veľmi dôležitá pri správnom používaná tohto nástroja, pretože sai má malý rozsah. Učiť sa ako dynamicky prechádzať vpred a vzad a meniť strany a uhly od dnešného žiaka sai vyžaduje mnoho hodín náročného výcviku. Práca nôh, pohyb bokov a trupu by mali byť spojené, aby mali maximálnu silu a účinok. Správne sai kata by mali tieto elementy zahŕňať. Vo svojich kata dbajte na kombináciu základných a pokročilých techník.

Umenia a prax okinavského sai má dlhú, ale neprehľadnú históriu. Napriek tomu, že naše dnešné vnímanie pôvodu sai nie je definitívne, cvičenia so sai môže dnešným cvičiteľom bojových umení dávať príležitosť pozrieť sa späť na „staré spôsoby“, alebo obohatiť svoj moderný tréning chuťou dávnej Okinavy…

Zdroj: www.oshirodojo.com
Text je publikovaný so súhlasom senseia Tohihira Oshira.