Všetky bojové umenia pochádzajú z ľudskej skúsenosti, z ľudského tela. Jeden majster bojových umení povedal: „Všetky bojové umenia vzišli z dvoch rúk, z dvoch nôh, z jednej hlavy a z jedného srdca“. Ale veľa z histórie a pozadia bojových umení je dnes obostreté záhadou. Vyplýva to z toho, že tréningové metódy, techniky a kata boli predávané cez verbálne inštrukcie a tie staršie ešte tajomnejšou výukovou metódou – tvárou v tvár, preto je veľmi ťažké pre súčasných cvičencov poznať, alebo rozpoznať, ktoré sú tradičné, a ktoré boli zmenené a alebo stratené v minulosti.

Yamanni Chinen Ryu bo jutsu zostalo od svojho vzniku relatívne nezmenené a poskytuje tak súčasným cvičencom bojových umení zrkadlo alebo nástroj, ktorým môžu hodnotiť ich vlastný rast a ich vlastný štýl. Sensei Toshihiro Oshiro priniesol tento bojový štýl z Okinavy a chce ho spropagovať v komunite bojových umení. Tento mimoriadny bojový štýl je výborným príkladom tradičného, sofistikovaného okinavského bojového umenia a môže pomôcť ukázať súčasným cvičencom bojových umení ako sa predpokladá, že vyzerala tvár bojových umení v stredovekej Okinave.

Sensei Toshihiro Oshiro má 8. Dan v Shorin Ryu karate a 8. Dan Yamanni Chinen Ryu bo jutsu. Svoje prvé skúsenosti z bojovými umeniami získal počas štúdia na Okinave. V 16 rokoch začal tréning v Matsubayashi Shorin Ryu karate pod vedením senseia Masao Shima a senseia Chokei Kishaba v ich dojo v Naha. Taktiež strávil niekoľko rokov cvičením v hlavnom centre Matsubayashi dojo u senseia Nagamineho. Počas toho obdobia bolo jeho trénovanie priamo ovplyvnené niekoľkými okinavskými inštruktormi. Medzi najvýznamnejších istotne patria Seigi Nakamura, Junko Yamaguchi a Jokei Kushi.

Do boja s palicou bol uvedený už v škole spolu s karate. Ale až po niekoľkých rokov, potom ako začal trénovať so senseiom Chokei Kishabom, tak začal praktikovať Yamanni štýl bo. Keď si sensei Chokei Kishaba všimol záujem svojho žiaka, predstavil ho svojmu bratovi Chogi Kishabovi, ktorý bol priamym študentom Masami Chinena a v tom čase bol jediný aktívnym inštruktorom Yamanni Chinen Ryu bo jutsu učiacim na Okinave.
V súčasnosti je sensei Toshihiro Oshiro hlavným inštruktorom Ryukuy BuJutsu Kenkyu Doyukai (RBKD) v Spojených štátoch. Je to asociácia otvorená všetkým serióznym cvičencom bojových umení, ktorí sa zaujímajú o rozvoj a propagovanie okinavského budo.

V nasledujúcom rozhovore sensei Toshihiro Oshiro hovorí na tému staré bojové umenia verzus nové bojové umenia a ako Yamanni Chinen Ryu vo všeobecnosti prehĺbilo jeho chápanie bojových umení.

William Haft: Sensei, ste známy pre vaše karate a bo jutsu. Vždy ste praktikovali obe umenia?

Toshihiro Oshiro: Použijem analógiu bicykla: bo a karate sú ako „dve kolesá“ okinavských bojových umení. História a kultúra oboch je veľmi hlboká. Bol som vycvičený v oboch, v karate i bo už ako študent na škole. Ale karate a aj bo, ktoré som praktikoval počas mojich študentských rokov bolo ako ľudové umenie – nebolo hlboké ani sofistikované v skutočnom zmysle bojových umení. Až keď som začal chodiť na vysokú školu, začal som trénovať Shorin Ryu karate a o niekoľko rokov neskôr aj Yamanni Chinen Ryu bo jutsu.

WH: Praktizovali ste aj iné bojové umenia okrem karate a zbraní?
TO: Cvičil som judo a taktiež kendo, ale karate a kobujutsu boli pre mňa vždy stredobodom záujmu, moje korene.

WH: Prečo ste najprv začali študovať karate a až potom zbrane?
TO: Hoci zbrane na Okinave majú dôležité miesto v našej histórii, nie je veľa inštruktorov vyučujúcich bo. Bo jutsu nie je tak populárne ako karate a učitelia nevynakladajú toľko úsilia aby dávali verejnosti vedieť o svojich bojových umeniach. Keď som prišiel do dojo pána Shima a pána Kishabu a aj počas môjho trénovania v dojo sensei Nagamineho som praktikoval hlavne Shorin Ryu karate, ale aj trochu bo. Ako začiatočník som mal plné ruky práce s učením sa karate a bo, ktoré som praktikoval s ostatnými študentmi. Jedného dňa na demonštrácii bojových umení sa ukazovali techniky s bo podobné tým, čo som aj ja v tom čase praktikoval. Vypočul som si kritiku niekoľkých študentov kendo na štýl bo, ktorí hovorili, že štýl bol príliš neefektívny, a ja som s nimi musel súhlasiť. Zvažujúc ako široko rozšírené je bo v našej kultúre, predpokladal som, že musí existovať nejaký ďalší hlbší štýl. Ale nevedel som, kde ho hľadať. Nenašiel som ho, kým som neprišiel do domu pána senseia Chokei Kishabu a nevidel som ho praktikovať jeho odlišný štýl bo. Keď pochopil môj záujem, predstavil ma svojmu bratovi Chogi Kishabovi. A tak som našiel Yamanni Ryu.

WH: Vaši učitelia vám neukázali ako praktikujú Yamanni Ryu v rámci učebných osnov v dojo?
TO: (smejúc sa) V žiadnom prípade! Toto nie je okinavský ale japonský spôsob učenia. Moji učitelia z času na čas niečo málo ukázali, ale vždy som musel hľadať u seba (sám v sebe). Keď som začal praktikovať pod vedením majstra Chogi Kishabu, on bol už na dôchodku a Yamanni Chinen Ryu by s ním zaniklo. Keď mi sensei dal nejaké informácie o nejakej špecifickej technike alebo kata, nemohol som sa vrátiť späť do jeho domu, kým som to dostatočne nezvládol. Aj Toto vysvetľuje ako vážne a seriózne pristupovali k ich umeniu, špeciálne k bo.

WH: Uprednostňujete karate alebo zbrane?
TO: Nie. Mám rád obe (smejúc sa). V súčasnosti môžem povedať, že ich obe nenávidím, pretože tréning nikdy neprestáva a nie je ho nikdy dosť.

WH: Prečo cvičíte oboje, Yamanni Ryu a aj karate?
TO: Stále od kedy som začal hlbšie študovať bojové umenia, spôsob ako sa pohybovať a ako kontrolovať efektívne telo, uvedomil som si, že oboje, aj tréning s prázdnymi rukami aj tréning so zbraňami sú pre toto vhodné. Učitelia na Okinave vyučovali obidve umenia ale „z rozličných uhlov“. Môj tréner bo bol priamym študentom Chojun Miyagiho zakladateľa Goju-ryu a jeho učiteľ Masami Chinen študoval Shuri štýl karate.

WH: Čo myslíte tým, keď hovoríte „z rozličných uhlov“?
TO: Môj postoj je aj historický aj technický. Z historického pohľadu, sa karate zmenilo. Bo v prípade Yamanni Ryu neprešlo takou výraznou zmenou. Z technického pohľadu v oblastiach držania tela (postoja), práce nôh a ako využívať silu, bo poskytuje rozličné pohľady oproti karate.

WH: V akom smere sa karate zmenilo? Môžete to bližšie vysvetliť?
TO: Samozrejme môžem hovoriť iba o mojom štýle karate, Shuri štýle. Ale verím, že to platí pre všetky štýly karate vo všeobecnosti. Karate, ktoré som študoval, a karate ktoré sa v súčasnosti vyučuje vo väčšine dojo je moderné karate. Dávno predtým bolo karate vyučované veľmi individuálne tvárou v tvár a znalosti boli prenášané priamo, osobne z učiteľa na študenta, ako pri súkromných lekciách. Ale keď Itosu Anko bol poverený približne pred 100 rokmi aby navrhol fyzický vzdelávací program pre verejný školský systém na Okinave, on a jeho študent Yabe Kentsu veľmi zmenili karate. Prosím nechápte ma zle. Nekritizujem. Okinava a Japonsko sa v tom čase práve otvárali modernému svetu, a chceli vytvoriť moderný učebný systém. Itosu a Kentsu museli zrazu vytvoriť štandard, vybudovať triednu štruktúru krok po kroku, ako metódu pre výučbu mnohých ľudí. Aby mohli toto urobiť a aby to mohli urobiť bezpečné i pre deti, vytvorili Pinan katy a zmenili techniky a načasovanie tak, aby to bolo ľahšie opakovať. Z technického hľadiska chceli aby karate bolo pre štúdium bezpečnejšie.
Napríklad: v starom karate sa zvykli veľmi používať techniky otvorenej ruky. Myslím si, že Itosu kládol dôraz na päste – po prvé preto, že sa mu páčila táto technika a po druhé pretože päste chránili prsty – špeciálne u detí. Taktiež odstránili (vyňali) veľa najnebezpečnejších techník ako sú údery do očí a kĺbov, ktoré boli rozšírené a obvyklé v starom karate, takže nie iba jodan a chudan ciele, ktoré najčastejšie vidíme teraz. Od vtedy sa zaujímali o fyzické cvičenie, kopy boli vedené do úrovne žalúdka, alebo až dokonca na úroveň hlavy, predtým sa ale nezvyklo kopať vyššie ako sú slabiny. Ale existuje aj hlbší dôvod prečo zmenili karate.

WH: Čo tým myslíte?
TO: V starom karate existovalo veľa „doseki-sayo“, alebo izometrický typ tréningu pre rozvoj sily. Preťože tento typ tréningu bol dobrý, cvičenci kládli väčší dôraz na „doseki-sayo“ čo viedlo k častým zraneniam ich tiel a aj fyzickej kondície. Takže Itosu a ostatní inštruktori vyňali tento typ tréningu z ich programu a my v súčasnosti nemáme „doseki-sayo“ v moderných karate katách. Bo nikdy nemalo „doseki-sayo“, žiadne izometrické techniky, nemalo to pre bo žiaden zmysel, takže staré spôsoby výučby bo sa nikdy nezmenili, ani neboli ovplyvňované príchodom moderného karate. Ukážkou može byť aj to, že Yamanni Chinen Ryu som sa učil priamo individuálne od senseia Kishaba. Nebola tam žiadna triedna štruktúra.

WH: Používate tréning s bo aby vám pomohlo pochopiť karate?
TO: Áno, ale toto je triezve uvažovanie akéhokoľvek seriózneho znalca bojových umení. Študujem aby som prehĺbil svoje umenie, aj zbrane, aj karate. Myslím si, že starí učitelia toto tiež zvykli robiť. Sledovali ostatné štýly, hovorili a cvičili s ostatnými inštruktormi, aby doplnili nejaké nové techniky, alebo možno iba aby si skontrolovali ich vlastné cvičenia (tréning, výcvik). Ale porovnaním týchto dvoch umení je možné vidieť aké bolo karate, alebo za aké bolo považované. Veľa z karate sa stratilo v histórii a toto ma veľmi zaujíma. Na začiatku môjho cvičenia karate sensei Nagamine hovoril o rozdiele medzi koshi a gamaku, vaše boky verzus váš spodok chrbta, čo sa týka vytvárania sily a sústredenia sa. O čom hovoril som pochopil až neskôr, až keď som študoval dlhšie bo.

Yamanni Chinen bojutsu

Yamanni Chinen bojutsu

WH: Odporučili by ste tréning s bo a tréning zbraní pre akéhokoľvek cvičiteľa karate z akéhokoľvek štýlu?
TO: Ak sa zaujíma o zbrane, absolútne. Závisí to aj od toho ako hlboko chcú študovať. Môj učiteľ a starí učitelia bo vzišli z veľa rozličných štýlov karate a hoci hovoríme o Yamanni štýle, odvolávame sa na technickú stránku, ale nie na technické, politické a organizačné stránky, o ktorých premýšľame pri karate. Neexistujú žiadne Shorin Ryu bo, alebo Goju Ryu bo, nič také.

WH: Chcete oboznamovať o Yamanni Chinen Ryu?
TO: Je to príkaz od senseia Kishabu. Yamanni Ryu je veľmi starý a prepracovaný štýl bo na Okinave, ale nie je široko uznávaný (rozšírený) v komunite moderných bojových umení – ani na Okinave, ani vo svete. Veríme, že sa to zmení, keďže tento štýl skrýva v sebe veľa výhod pre serióznych bojových znalcov z takmer akéhokoľvek prostredia.

WH: Ako plánujete dosiahnuť tento cieľ?
TO: Sú tu dve veci, ktoré musíme urobiť. Prvou je rozvoj viacej formalizovaného tréningového systému s jasne definovaným spôsobom: počnúc základnými technikami a tréningom kata pre každú zbraň (bo, sai, tonfa, kama, nunchaku) až k vyšším formám a tradičným kata v Yamanni Chinen Ryu. Po druhé: musíme ukázať tento štýl výraznejšie a vo väčšej miere medzi komunitou bojových umení, spolu s ukážkami, seminármi, turnajmi, taktiež ako aj prostredníctvom iných médií, ako sú články a videá. V posledných rokoch sledujem zvýšený záujem o tréning so zbraňami, a sledujem množstvo ľudí, ktorí prejavujú záujem o to čo robíme s Yamanni Ryu. Náš štýl je veľmi odlišných od ostatných štýlov so zbraňami – ako sa pohybujeme, ako sa otáčame – a myslím si, že mnoho ľudí je skutočne prekvapených. Jedna z nových vecí, ktoré robíme, je rozvoj voľného zápasenia s bo na turnajoch, podobný k naginata, alebo kendo súťaženiu. Keď sme toto ukazovali na mojich seminároch, zdalo sa, že ľudia sú tým veľmi nadšení.

WH: Keď budujete váš nový systém, môžete sa vyhnúť tým zmenám, ktoré sa stali, keď sensei Itosu vytváral moderné karate?
TO: Toto je veľmi vážna vec. Snažíme sa zaistiť najlepší spôsob učenia pre tento štýl. Nechcem aby moji študenti prežívali ťažké časy, len aby sa pokúšali nájsť spôsob akým predpokladajú, že sa majú pohybovať. Keď som začal trénovať so senseiom Kishabom, bol to veľmi individuálne cvičenie. Ihneď sme začali s kata Shuji no Kon. Veľa krát som musel kopírovať a znázorňovať veci podľa samého seba. To čo chcem, je vybudovať sprievodcu, automapu, ktorá by pomohla študentom dostať sa z bodu po bod bez straty základnej dynamiky nášho štýlu. Potrebujem vybudovať systém, ktorý bude apelovať na západných ľudí, bude vo vzťahu k ich vzdelaniu a kultúrnemu pozadiu. O tomto veľa premýšľam a plánujem to veľmi starostlivo.

WH: Na záver: Na základe vašich skúseností – máte nejaké osobné odporúčania pre súčasných cvičiteľov bojových umení?
TO: Precízne dodržujte to, čo Váš učiteľ hovorí. Ale musíte rozumieť svojmu telu, vašej silnej stránke a slabej stránke. Kata, akéhokoľvek štýlu vám dáva smer, zrkadlo, ohodnotí váš vlastný tréning a cvičenie. Od určitej úrovne musíte otvoriť vašu myseľ, hovoriť s ostatnými majstrami bojových umení a snažiť sa sami prísť na to, prečo a aký by mal byť váš pohyb. Nebuďte slepí k ostatným štýlom, alebo odlišným umeniam. Existuje nejaký dôvod prečo sa ich tréning vyvíjal takým spôsobom akým sa vyvíjal. Snažte sa nájsť ten dôvod. Trénujte tvrdo, posúvajte svoje limity a nikdy sa nevzdávajte. Veľa šťastia.

WH: Ďakujem za interview.

Zdroj: www.oshirodojo.com
Text je publikovaný so súhlasom shihana Toshihira Oshira.
Toshihiro Oshiro a William H. Haff