Tento rozhovor bol prvýkrát publikovaný v časopise American Samurai číslo 7 v júli 2002. Aj keď text pojednáva najmä o rozdiele medzi moderným karate a tradičným okinavským karate, mnohé impulzy, ktoré prináša sú istotne podnetné aj pre študentov kobudo. Karate a kobudo, ako potvrdzuje aj Oshiro vždy totiž tvorili neoddeliteľnú súčasť okinavských bojových umení, dve strany tej istej mince. (Poznámka J.O)

American Samurai: Radi by sme s vami prebrali niektoré otázky o tréningu…
Toshihiro Oshiro: Niektorí klasickí cvičitelia bojových umení sa pozastavujú nad tým ako sa dnes cvičí karate. Z hľadiska prísneho bu jutsu je možné vidieť určité problémové aspekty. Niektorí tradicionalisti z ostatných umení zašli až tak ďaleko, že tvrdia, že karate vyznieva ako druhotriedne bojové umenie. Tomuto sentimentu dokonca podľahli aj niektorí inštruktori karate. Aby sme lepšie pochopili ich reakciu, musíme sa najprv pozrieť na tradičné karate tak, ako bolo dávno praktikované na Okinave a porovnať ho s dnešným karate.

Dobrou deliacou čiarou by bolo skúmať karate, ktoré bolo rozšírené pred a potom ako Itosu Anko priniesol karate do školského systému na Okinave. Karate bolo prispôsobené systému telesnej výchovy vo verejných školách v roku 1901, keď bolo prvýkrát zaradené do školských osnov základnej školy Shuri Jinjo. V roku 1905 Itosu Anko vytvoril päť Pinan kata, aby tento proces uľahčil. Na začiatku 20-tych rokov Gichin Funakoshi preniesol karate do Japonska a čoskoro nasledovali ostatní velikáni Karate ako Choki Motobu a Kenwa Mabuni. Keď karate prichádzalo do Japonska bolo plne transformované na telesnú výchovu / typ športu.

Keď experti bojových umení z vnútrozemia videli toto okinavské bojové umenie prvýkrát, reagovali s určitou skepsou. Cítili, že to nie je prvotriedne bojové umenie. Ale to už reagovali na verziu prispôsobenú pre TV (telesnú výchovu) a nie na originálne karate, ktoré sa cvičilo pred Itosu Ankovými úpravami.

Itosu Anko

AS: Čo ovplyvnilo zmenu a čo by karate pozdvihlo späť „do prvej triedy“?
TO: Musíme sa najprv pozrieť na „ducha doby“. Bolo to počas éry Taisho (1912-1926). Tá priniesla veľké zmeny v Japonskej histórii. Skočila doba obnovy Meiji. Japonsko sa začalo modernizovať a obracať sa na Veľkú Britániu, Prusko, Francúzsko, USA ako modely pre svoj finančný, vojenský a vzdelávací systém. Triede samurajov zakázali nosiť meč. Súčasný politický systém Japonska bol zavedený v roku 1885. Nacionalizmus narastal v ruka v ruke s industrializáciou. To malo priamy dopad aj na bojové umenia. Vodcovia krajiny mali záujem na vytvorení spoločnosti mladých ľudí, ktorí by boli fyzicky a „morálne“ silní. Do popredia sa dostali ideály budo. Bojové umenia začali byť vnímané ako spôsob posilnenia ducha a tela japonskej mládeže. Z Jiu Jitsu sa pod vplyvom Jigora Kana stalo Judo. Kendo bolo odvodené z rôznych škôl ken jitsu. Do toho plne zapadalo aj revidované karate. Zo všetkých rôznych druhov bojových umení, sa karate dalo najjednoduchšie prerobiť na viac športovú aktivitu. Šport v ňom a z neho, nie je zlá vec. To je hlavný dôvod prečo je dnes karate tak rozšírené. Musíme však oddeliť bojové umenia, vojenský tréning a moderné karate. Staršie tradičné okinavské karate bolo na začiatku bojovým umením na sebeobranu, moderné karate, ktoré sa rozšírilo po svete sa vyvíjalo tak, ako sa ho učili masy. Nebyť moderného karate, je málo pravdepodobné, že by sa karate tak rozšírilo a stalo populárnym. Moderné športové karate, tak ako ho cvičíme dnes má možno iba 20 rokov. Tento typ karate je odlišný od toho, čo sa váš sensei pôvodne učil a neskôr vyučoval. Spôsob akým sa staršie tradičné bojové umenia vyučujú, nie je vhodný pre súčasný vojenský výcvik. Tradičné bojové umenia sú viac založené na prenose inštrukcií z očí do očí a nie sú niečo, čo sa môže súčasne vyučovať pre veľkú skupinu ľudí. V armáde je tiež dôležité aby sa jednotka, alebo brigáda pohybovali ako celok. Ak sa bude každý vojak pohybovať riskantne, jednotka alebo brigáda nebude mať silu. Vojsko má silu v jednote. Dnešné karate funguje na skupinových inštrukciách – je to spôsob výuky telesnej výchovy. Kvôli tomu sa ľahko rozšírilo po celom svete. Ako karate cestovalo po svete, ľudia ktorí sa s ním stretávali, sa zamýšľali na efektivitou kata. Naozaj fungujú? Načo sú dobré tieto pohyby? Aké je ich použitie? Aby sme lepšie pochopili kata, musíme sa vrátiť späť k jeho pôvodnej forme, predtým než sa zmenilo na typ telesnej výchovy. Inými slovami musíme sa pozrieť na kata, ktoré sa cvičili pred 100 rokmi, predtým než karate opustilo Okinavu.

old karate

AS: Je možné navrátiť späť staré spôsoby (výuky, cvičenia)?
TO: Vrátiť ho tam kde bolo? To by bolo ťažké a snáď ani nie nutné. Ak učíte ľudí pôvodný zmysel a pohyby kata, môžu ich potom včleniť do svojho tréningu a dosiahnuť novú úroveň pochopenia. Tento spôsob kombinovania starého a nového môže vytvoriť niečo lepšie a na základe toho obohatiť moderné športové karate. Táto syntéza sa dosiahne, ak sa pozrieme späť na staré tradičné okinavské karate. Dnešné použitie (bunkai) typického cvičiteľa je show. Pravý cieľ týchto pohybov tu nie je prítomný. Ak včleníme pôvodné idei do súčasného formátu, potom sa začneme zaoberať vecami ako väčšie uvedomenie si svojho „seichusen“ a vnímanie „embusen“. A to dodá chuť novému rozvoju. Môžeme vylepšiť to nové, tým že ho skombinujeme zo starým, pre lepšie pochopenie. Ľuďom, ktorí dnes hovoria „kata nefungujú“ môžeme odpovedať a ukázať im, že naozaj fungujú.

AS: Čo je „seichusen“?
TO: Zjednodušene povedané – je to línia útoku, alebo línia obrany. „Seichu“ po japonsky znamená presný stred. „Sen“ znamená línia. Je to cesta, ktorú musí prekonať protivníkov úder, aby vás dosiahol. Inými slovami – je to aj cesta, ktorý tvoj útok musí prejsť aby zasiahol tvojho súpera. Keď si budete chrániť svoj seichusen a atakovať protivníkov seichusen, môžete ho zdolať. Seichusen je spojený s postojom tela. Ak stojí v heisoku alebo heikodachi oproti súperovi, potom mu ukazujete veľkú povrchovú plochu na útok. Namiesto toho aby ste jednoducho stáli v tvárou v tvár oponentovi, ak postoj tela posunutie do hanemi postoja (45 stupňov spredu), telo má potom menej povrchovej plochy vystavenej súperovi. Inými slovami ste si práve zúžili svoj seichusen, čím ste uľahčili obranu svojho seichusen.

AS: Môžete objasniť „embusen“, dôležitosť rovnováhy a význam pohybu?
TO: Keď ľudia povedia „embusen“, hneď si predstavia pôdorys kata. Embusen je viac ako len pôdorys. Ľudia si tiež myslia, že kata musí začínať a končiť na to istom mieste. Embusen je však oveľa viac. Spojiť zodpovedajúce embusen s pohybom kata je vlastne duša kata. Pohyb v rámci embusen je umenie samo o sebe a je to presne, čo je dôležité. Teraz sa ma pýtate na technickú otázku. Pohybovať sa v rámci embusen si vyžaduje veľa zručnosti. Vlastne je to hlavná zručnosť. Spôsob akým sa ľudia pôvodne pohybovali v rámci embusen je úplne odlišný od pohybu, ktorý máme dnes. Napríklad, ak potrebujeme ísť dopredu bez toho aby sme zdvihli pätu, alebo sme sa presunuli dopredu bez odrazu od zeme. Predstavte si krok späť po priamej línii. Ak zdvihnete zadnú pätu pri kroku späť v pohybe trupu vzad je jemne oneskorený. V japončine hovoríme, že „vaše telo zostáva na mieste“. Ak sa potrebujete pohnúť vzad je to pretože prichádza útok a vy sa mu buď snažíte vyhnúť, alebo ho chcete prijať (spracovať). Takže hneď ako sa pohnete vzad, celé vaše telo sa hneď musí pohnúť ako jeden celok. Nemôže tam byť časový sklz. Zdvihnutie päty spôsobuje časový sklz. Keď sa v kata pohybujete dopredu a zdvihnete pätu prednej nohy, ktorá sa po výmene stane zadnou, nemôžete sa dopredu pohnúť s celou telesnou váhou. Ak sa pri pohybe dopredu odrazíte od zeme, znova je tu oneskorenie v pohybe trupu. Naučiť sa pohybovať celým telom, je umenie.

O rovnováhe: ľudia veľa hovoria o dôležitosti získania rovnováhy, ale rovnováha, ktorú väčšina ľudí myslí a tá o ktorej hovoríme v bojových umeniach, je úplne odlišná. V bojových umeniach je to ten moment v čase, keď už skoro strácate rovnováhu. Je to vlastne začiatok nerovnováhy. Ak sa chceme pohnúť od bodu A do bodu B a stojíme v rovnováhe, naše váha na nohách je 50 na 50, potom aby sme pohli dopredu, musíme najprv prekonať rovnovážnu silu (inertnú silu). Na druhej strane, ak stojíme tak, že naše ťažisko je jemne posunuté dopredu, budeme schopní sa ľahšie pohnúť dopredu, pretože budeme mať menej inertnej sily na prekonanie. Inými slovami, pohyb z miesta A do miesta B z bodu nerovnováhy (nestability), alebo naklonenia dopredu, znamená prekonanie menšej rovnovážnej sily. Výsledný efekt je, že sa dopredu pohybujete prirodzenejšie a plynulejšie, s menšou vynaloženou energiou a minimálnym množstvom predznamenávania pohybu. Niektorí ľudia sa príliš zameriavajú na „pohyb nôh“, ale používať nohy na pohyb je pomalé. Ak budete cítiť ťažisko a uvedomíte si jeho polohu, budete môcť telom pohybovať rýchlejšie a efektívnejšie. Voláme to pohyb z ťažiska (pohyb zo stredu).

AS: Ako vnímate športové karate?
TO: Karate získalo svetové uznanie a popularitu práve vďaka športovému karate. Ak by sme udržali karate ako pravé bojové umenie, nikdy by sa týmto spôsobom nerozšírilo. Ak ľudia začnú do svojho karate včleňovať princípy bojových umení, ich karate to ďalej vylepší.

karate seminár so shihanom Toshihirom Oshirom

AS: Čo by ste chceli, aby sa z karate stalo?
TO: Dolná úroveň – chcel by som, aby každý mal väčšie pochopenie, čo je naozaj karate v zmysle techník. Ak karate dosiahne technickú úroveň, potom dosiahnutie ďalšej úrovne už nie je tak veľmi otázka prichádzania s novými nápadmi, ale hľadanie starých nápadov, alebo ideí a ich včleňovanie (spájanie) s tými súčasnými. Ak sa nad tým zamyslíte, iba malé percento žiakov vlastne súťaží. Ostatní žiaci cvičia pre dojo. Väčšina môže získať tým, že sa naučia ako sa pohybovať, ako používať telo. A pre tú menšinu, ktorá súťaží je dôležité vyhrať. Otázku, ktorú sa musíme opýtať je: Prečo to ktoré kata dnes v súťaží zvíťazí? Zvíťazí preto, že si rozhodcovia myslia, že je to víťazné kata. Ak by sme mohli ovplyvniť myslenie porotcov, potom by sa zmenil výsledok. Súťažiaci nie je hlupák, takže sa prirodzene prispôsobí kritériám porotcov. Takže výzvou je preškoliť porotcov. Pomôcť im pochopiť a vidieť jemné odtienky pohybu. Môžeme ovplyvniť ich myslenie aby sme zmenili to, na čo myslia (na čo sa pozerajú) a čo trénujeme… Ak niekto rozhoduje kata a nerozumie prečo by sa mal niekto pohybovať určitým spôsobom, správne vycvičení súťažiaci prehrajú a vám je ich ľúto. Musíme preškoliť tých, ktorí učia. Ako predseda technického výboru pre kobudo (zbrane) cítim, že mojou zodpovednosťou je nájsť spôsob ako vychovávať inštruktorov – autority, nakoniec sú to práve oni, ktorí rozhodujú, čo je kvalita v kata. Otázka, ktorú treba zodpovedať je: Ako to najlepšie urobiť?

Karate pochádza z Okinavy. Nemôžete ho vnímať izolovane, ale v kultúrnom kontexte. Pokiaľ nepochopíte kultúru Okinavy, nevytvoríte si úplne pochopenie pre umenie a stane sa ťažko zrozumiteľným. Napríklad: Zbrane sú silne ovplyvnené Čínou. V Goju Ryu jasne vidíte silný čínsky vplyv. Shuri te na druhej strane má nejaké vplyvy z Číny, ale spôsob akým sa telo pohybuje je identický s pohybmi tradičných japonských umení vnútrozemia. Problémom je, že karate, ktoré prišlo do Japonska nebolo pôvodné Shuri te, ale verzia prispôsobená výučbe telesnej výchovy. Takže cvičitelia bojových umení v Japonsku neboli nadšení a mysleli si: v poriadku, asi toto je karate. Ale to nie skutočné karate. Ak chcete pochopiť pravé Shuri te techniky a kata namiesto Číny choďte do Japonska a študujte tradičné bojové umenia. Rovnaké základné prvky japonských bojových umení môžete nájsť v karate, v ju jitsu, v ken jutsu a v ostatných bojových umeniach. Z mojej osobnej skúsenosti: v Yamanni Ryu bo – pohyb bo je podobný umeniu kopije keď vymršťujete bo a podobný naginata, alebo ken jutsu, keď otáčate (prevraciate) bo. Ak sa pozriete na fotky tradičných okinavských majstrov vidíte postoj tradičných bojových umení z Japonska. Korene Shuri te môžeme nájsť vo vnútrozemí Japonska.

AS: Čo znamená termín „budo“?
TO: Najprv sa porozprávajme o bujitsu. Budo je súbor ideí. Bujitsu je skôr technický koniec a tá časť, ktorá nás zaujíma. Budo je ideál, ku ktorému by sme mali smerovať. Metóda karate, ten technický aspekt sa nachádza v rámci bujitsu a nie v ideáloch budo. Pretože sa slovo budo používa veľmi bežne, ľudia ho naozaj nechápu a nemajú pred ním rešpekt, lebo sa to slovo stalo rozšírené (bežné). Naučiť sa iba bujitsu je zložitá úloha. Naučiť sa ho telom, si vyžaduje roky tréningu a disciplíny. A ten typ disciplíny, a vytrvalosti sú prvky budo. Budo je niečo, k čomu by sme mali smerovať pri našom štúdiu bujistu.

AS: Zdá sa, že potrebujeme preškolenie…?
TO: Prvou úlohou by malo byť preškoliť učiteľov. Potrebujeme vytvoriť uvedomenie a zvýšiť záujem a zvedavosť inštruktorov a cvičencov. Potrebujeme robiť viac seminárov. Na dnešných tréningoch rozhodcov zdôrazňujeme, čo si všímať počas súťaže. Napríklad, ja som popisoval rozdiely medzi úderom bo len s ramenom verzus úder bo, ktorý používa celé telo. Ukázal som rozdiel medzi širokým a úzkym seichusen. Tým, že som im predviedol tieto jemné časti kobudo, dúfam, že to ovplyvní ich myslenie nielen o kobudo ale aj o karate vo všeobecnosti. Princípy kobudo sú priamo spojené s karate, sú jedny a tie isté.

AS: Môžete prosím vysvetliť, alebo uviesť príklad, ako sa postupne menili techniky?
TO: Je značný rozdiel medzi spôsobom ako sa gedan barai (dolný blok) cvičí dnes. Spôsob akým používate ruky je iný. Môžete udrieť kosťou, vaše dôležité partie sú zakryté ako držíte lakeť zohnutý atď… Detaily sa ťažko sprostredkujú skupine väčšej ako 50 ľudí. Takže možno preto boli vynechané v snahe naučiť masy.

Ďalší bod – „používaj boky“ – tento termín má iný význam, keďže japonská oblasť bokov je iná. Osoba pri otáčaní tela sa pohybuje po jednej línii, rýchlo a zároveň si chráni dôležité časti. Používať boky znamená používať chrbát. Dať dopredu rameno, relaxovať, používať to, čo volám „tečúce telo“, a byť pripravený na pohyb. Váš postoj nie je statický, ale dynamický. Je tu rozdiel medzi naozajstnou rýchlosťou a vnímanou rýchlosťou. Toto je starý spôsob.

Myslím, že dôležité je „cítiť“ techniky. Bolesť je iná pri dopade – typ poškodenia a pocit je iný pri tradičnej metóde. V modernom karate je energia uvoľnená na cieľ a vracia sa späť. Moderné karate sa stará o bezpečnosť, takže je to dobrá vec (ale aj starý spôsob berie v úvahu bezpečnosť). Pri tradičnom údere sú naše ruky uvolnené až do dopadu. A potom sa zameriame na kime a pošleme energiu cez úder na súpera. Moderné údery sú spomaľujúce namiesto zrýchľovania pri dopade, pretože preťažujú svaly. Ako dopadnú na povrch, technika začne spomaľovať. Inými slovami v modernom karate je úder zastavený, namiesto uvoľnený. Musíme sa naučiť uvolniť energiu. Je to veľmi viditeľné pri dnešnom tréningu na makiwara. Sťahujú späť svoju energiu.

Účelom kata je naučiť vás, ako používať techniky, ako sa pohybovať a uvoľniť energiu. Kumite nás učí správne vzdialenosti a načasovanie. Keď sa naučíte oboje, potom vaše karate ožije.

V modernom karate vykročíme a udrieme. V skutočnosti pôdorys kroku a dopad úderu musia byť súčasné v jednom pohybe, tak aby s technikou išla aj energia. Ak najprv vykročíte a potom udriete, časť energie sa stratí do podlahy a nedopadne na cieľ. Musíte sa naučiť udierať telom. Kata a kumite by mali byť rovnaké. To sa nenaučíte z videokazety. Musíte dostať úder, aby ste to pochopili a inštruktor musí cítiť, že ovládate techniky.
Je toho veľa na učenie, a v mnohom je to odlišné od toho čo sa väčšina ľudí učila predtým. Nerobte protitlak nohou. Nakloňte ťažisko dopredu. Nikdy nezostaňte statický – plynulý prechod z jedného pohybu na druhý je dôležitý. Príliš veľa ľudí je posadnutých postojom. Čo je správny postoj? Postoj je finálny produkt. To medzi údermi je dôležité. Nemali by ste ukazovať, čo robíte. Vaše rameno je ako bič a nie sú tam žiadne presahujúce pohyby.

AS: Ďakujeme za rozhovor.

Zdroj: www.oshirodojo.com
Text je publikovaný so súhlasom shihana Toshihira Oshira.