Dong Tran: Kde a kedy ste sa narodili?
Toshihiro Oshiro: Narodil som sa 1. mája, 1949 v Haneji na Okinave (Japonsko).

DT: Kedy ste začali trénovať karate? Točila sa vaša mladosť okolo bojových umení?
TO: Začal som, keď som mal šesťnást. Prakticky už na základnej škole, keď som mal osem alebo deväť – môj sempai ma už učil karate a bo jutsu. Takže môžete povedať, že som začal, keď som mal deväť rokov. Ale nebolo to rovnaké, ako sa cvičí v terajších dojo; viac sa to podobalo na to keď deti hrajú baseball, alebo basketbal.

DT: Bolo to Shorin Ryu?
TO: Nie. Prial by som si, aby som si zapamätal kata, ktoré ma vtedy učili. Bola to zmes Pinan a Naihanchi kata, ale neviem kto robil tieto kata. Po druhej svetovej vojne bolo veľa okinavských cvičiteľov karate vojenskými väzňami a jeden z vojenských táborov bol blízko Haneji a domnievam sa, že jeden z nich učil ľudí v našom meste karate.

DT: Kto bol váš prvý karate sensei? Trénovali s Nagamine Shoshin senseiom? Učili ste sa v jeho dojo?
TO: Môj prvý a hlavný karate sensei bol Shima Masao. Rok potom, čo som začal navštevovať jeho dojo mi odporučil, aby som išiel trénovať do honbu dojo. Keď som urobil shodan, stal som sa asistentom inštruktora a potom inštruktorom. Ale viesť triedu, nie je to isté ako vyučovať. Sú to dve celkom odlišné veci! Sensei Shima ma naučil od Fukyu kata až po Chinto. V hombu dojo ma sensei Nagamine, sensei Kushi, sensei Yamaguchi a sensei Nakamura naučili Chinto kata. Nakamura sensei ma špeciálne naučil Chinto kata veľmi do hĺbky.

DT: Kedy ste stretli senseia Chokei Kishabu?
TO: Stretol som ho, keď som urobil hnedý pás. Nebol to moderný klasifikačný systém. V tom čase sme trénovali deň a noc, sedem dní v týždni. Získal som hnedý pás v priebehu jedného roka. Dojo senseia Shima spoločne začali senseiovia Shima, Taba a Kishaba. Potom sensei Taba a sensei Kishaba odišli do Japonska. Takže iba sensei Shima viedol školu. Keď som urobil hnedý pás, Kishaba sensei sa vrátil; a tak sme sa stretli. To je moment, kedy nás začal učiť. Sensei Shima bol môj hlavný karate sensei. Moje základy a techniky pochádzajú od neho. Od senseia Kishabu som získal veľa vedomostí a zlepšil techniku.

DT: Kde ste trénovali?
TO: Tréning bol veľmi osobný. Keď sensei videl, že určitý študent skutočne chce cvičiť, po výučbe si vzal tohto študenta a učil ho viac.

DT: Kedy ste stretli senseia Chogiho Kishabu (brat Chokei Kishabu), vášho Yamanni Ryu učiteľa?
TO: Sensei Shima stále hovoril o senseiovi Chogi Kishabovi aj Chokei sensei hovoril o jeho bratovi, ako o skutočne dobrom bo jutsu odborníkovi. Keď sa sensei Chokei Kishaba vrátil z Japonska, nemal kde bývať, tak žil v dome svojho brata Chogiho, to bolo v čase, keď som zvykol k nemu chodiť cvičiť karate. Bolo to osem rokov predtým, kedy som konečne sám uvidel bo techniku senseia Chogiho a to ako sa odlišovala od ostatných ľudí.

DT: Počuli ste už predtým o Yamanni Ryu?
TO: Nikdy predtým som o Yamanni Ryu nepočul. Prvý raz, keď som počul toto slovo, bolo to osobne od senseia Kishabu. Ale ostatní senseiovia vedeli o Yamanni Ryu; ja som bol len malé dieťa, takže som o ňom nevedel.

DT: Vyučoval sensei Kishaba v tom čase aktívne Yamanni Ryu?
TO: Neviem. Jedinú vec, ktorú viem, že vždy keď som prišiel do jeho domu trénovať, bol som jediný študent.

DT: Akceptoval vás sensei Kishaba hneď, alebo ste mali nejakú čakacie „skúšobné“ obdobie?
TO: Bolo mi dovolené trénovať s ním, pretože ma odporučil jeho brat.

DT: Pracovali ste v tom čase?
TO: Pracoval som pre políciu.

DT: Je sensei Kishaba jediný nasledovník senseia Masami Chinena, zakladateľa Yamanni Ryu, alebo existujú aj ďalší učitelia.
TO: Verím, že boli aj ďalší Yamanni Ryu inštruktori. Učili sa od Masami Chinena, alebo jeho starého otca Sanda Chinena, ale počul som, že iba sensei Kishaba vie všetky Yamanni Ryu kata. Ďalší ľudia možno tiež študovali od Masami alebo senseia Sanda, ale koľko ľudí môže skutočne povedať, že sa od nich skutočne učili. Nikto z nich nemôže vyžadovať „Menkyo Kaiden“, pretože neexistuje taká vec. Také slovo proste neexistuje v okinavskom jazyku.

DT: Môžete nám povedať niečo o typickej tréningovej hodine s bratmi Chogi a Chokei Kishaba?
TO: Nikdy som necvičil s obidvoma v rovnakú noc. Trénoval som v dojo napríklad od 20:00 do 21:30, potom som išiel do domu senseia Chogi Kishabu kvôli bo jutsu. Raz za čas som trénoval v honbu dojo a potom som išiel trénovať so senseiom Chokeiom. Hodiny boli oddelené.
Bo jutsu so senseiom Chogim som trénoval na jeho verande. Bola tam tma, a len občas tam bolo nejaké svetlo. Mohol som vidieť, čo mi ukazuje, ale častejšie som to len počul (keď napríklad jeho bo preťalo vzduch). Jeho technika bola veľmi rýchla, ale nikdy ju na mňa nepoužil. Iba vždy robil tú istú techniku tým istým spôsobom. Pri vyučovaní kata to použil, ale nikdy nič nevysvetlil. Iba povedal, „urob to!“. Ešte som sa nenaučil všetky jeho techniky. Myslím si, že mohol viacej učiť.

DT: Museli ste veľa trénovať a skúmať sám seba?
TO: Áno. Sensei Kishaba ma samozrejme naučil veľa kata, techník a histórie, ale technicky vzaté, musel som skúmať sám seba a musel som veľa sám cvičiť. Základy a 99% mojich znalostí a techník pochádzajú od senseia Kishabu, alebo musel som najmä sám veľa cvičiť.

DT: Veľa z nás si zvyklo byť umelo živenými, môžete nám povedať ako vás sensei Kishaba učil Sakugawa no Kon?
TO: Bolo svetlo na jeho verande, ale stále tam bola tma. Teraz si želám, aby som mohol vidieť čo robil, ale som prekvapený, že som mohol sledovať zvuk jeho bo. Iba mi povedal, čo mám robiť. Prvýkrát, keď mi ukázal kata, bola veľmi odlišná. Myslím si, že ju kvôli mne spomalil.

DT: V tom čase neboli žiadne základné, alebo stredné ťažké kata; prešli ste rovno z Shuji no kon na Sakugawa no kon? Je to dôvod prečo cítite, že je potrebné viacej základných kata, aby Yamanni Ryu bolo pomalšie predstavené študentom?
TO: Správne. Odkedy je zavedená Ryubi no kon, existovala už kata takéhoto mena, ale nefungovalo to. Keď som musel učiť v Spojených štátoch, musel som vytvoriť ľahkú kata, sami viete aká ťažká je Shuji no kon, hoci vyzerá jednoducho. Prispôsobil som existujúcu Ryubi no kon do Yamanni Ryu a ukázal som ju senseiovi Kishabovi. Súhlasil s ňou, pretože vedel, že okinavské kata sú príliš ťažké a mi sme potrebovali úvodné kata.

DT: Vyučoval vás sensei Kishaba aj ostatné (secundárne) zbrane, alebo ste sa ich musel učiť sám?
TO: Nikdy nás neučil malé zbrane. Hovoril, že existovali len kata pre bo jutsu a karate v okinavských bojových umeniach. Všetko ostatné (sai, tonfa, atď.) sme museli študovať sami.

DT: Ako vás sensei Kishaba učil sai jutsu?
TO: Jedného dňa som si objednal pár sai, ktoré boli veľmi dobre vyvážené a tvarované. Priniesol som ich do senseiovho domu a požiadal som ho, aby ma učil. Vedel som, že musí existovať spôsob ako kontrolovať zbraň (dokonca aj keď nebolo kata). Senseiovi sa skutočne páčili moje sai, tak si ich vzal a vyšli sme po schodoch hore kde sme mávali náš pravidelný bo jutsu tréning. V polovičke cesty po schodoch sa otočil a švihol so sai pred mojou tvárou a povedal: „Toto je ako by si mal švihať so sai“. To bol jediný krát kedy mi to ukázal. Povedal, že pokiaľ sa chcem zaujímať o malé zbrane, musím sám študovať. A to je to, čo som urobil.

DT: Kedy ste prišli do Spojených štátoch?
TO: V roku 1978. Prišiel som, pretože môj karate sempai, ktorý vlastnil dojo v Kalifornii, zomrel. Potrebovali nahradiť inštruktora, tak som prišiel.

DT: Keď ste prišli do Spojených štátov, hneď ste začali učiť Yamanni Ryu?
TO: Prvých päť rokov potom ako som prišiel do Spojených štátoch som učil len karate. Karate bolo mojim jediným učebným plánom, pretože som cítil, že bo jutsu je niečo, čo som robil len sám pre seba. Neučil som ho nikoho, až do dňa, keď som prišiel na jeden turnaj a videl som ako ľudia cvičia bo jutsu. Niekto ma požiadal, aby som predviedol nejakú ukážku a keď som ju urobil, ľudia boli skutočne prekvapení, ako sa odlišovala od ich vlastných štýlov. Zdvihol sa záujem a tak som začal vyučovať Yamanni Ryu.

DT: Zabralo to nejaký čas. Ste šťastný, že ste položili takéto základy?
TO: Čo sa týka uvedenia Yamanni Ryu verejnosti, verím, že som spravil dobrú vec pre okinavské bojové umenie. Niektorí ľudia hovorili, že karate sa zmenilo do modernej verzie, kým staré (stredoveké) kobudo nie. Dúfam, že prostredníctvom Yamanni Ryu budú môcť vidieť ľudia cvičiaci bojové umenia aspoň záblesk zo starého karate. Neviem, či som odviedol dobrú prácu. Možno, keby tu bol schopnejšia osoba (ako ja) urobila by Yamanni Ryu ešte populárnejším a zvýšila tak ľudskú úroveň bojových umení. Jediné čo viem, urobil som to najlepšie ako som vedel. Ale som šťastný za to, čom urobil a čo som videl. Hoci existujú ľudia, ktorí iba používajú meno Yamanni Ryu, existujú aj tí, ktorí sa chcú čestne učiť a to je to, čo ma robí šťastným.

DT: Ako vidíte budúcnosť? Začali ste používať kendo bogu (brnenie) pre výučbu turnajového štýlu kumibo. Chcete toto zapracovať do sylabov Yamanni Ryu?
TO: Zavedenie kumibo a stredne ťažkých kata nebola môj nápad, ale skôr uskutočnenie pokynov senseia Kishabu. Požadoval výučbu kumibo, ale technická implementácia zostala na mne. Pre budúcnosť Yamanni Ryu verím, že športový/súťažný aspekt pomôže verejnosti pochopiť ho do určitej úrovne, ale na vyššej úrovni budú musieť ľudia robiť bojové umenie. Avšak ak budeme robiť len bojové umenie, ľudia nebudú schopní robiť Yamanni Ryu a môže sa stať, že sa jedného dňa stratí.

DT: Ďakujem za rozhovor.

Zdroj: www.oshirodojo.com
Text je publikovaný so súhlasom senseia Tohihira Oshira.

Toshihiro Oshiro a Dong Tran